Naše podujatie v rámci medzinárodného dňa školských knižníc sme zorganizovali dňa 22. októbra 2012 pod názvom: Školské knižnice: Klúc k minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Do akcie sa zapojili žiaci druhého stupňa našej ZŠ a špeciálnej triedy druhého stupňa, pričom sme spolupracovali aj s inštitúciami v obci a vedením školy. Celé podujatie bolo rozdelené do niekoľkých na seba nadväzujúcich akcií.

1. Neznáme slová – ako sa s nimi spriateliť?
Žiaci boli rozdelení do jednotlivých tímov (celkovo 7). Vedúci tímov si prevzali svoje logá (smajlíky) na ktorých mali napísané po dve cudzie slová (napr. argali, briga, dichotómia a pod.). Úlohou žiakov bolo hľadať význam týchto slov. V knižnici im boli k dispozícii slovníky (od slovníka cudzích slov, cez synonymické a cudzojazyčné slovníky – aby sami metódou dedukcie vybrali ten správny a v ňom hľadali). Rozšifrované výrazy im poslúžili ako kľúč k ďalšej indícii, ktorá sa skrývala v riaditeľni. Tou indíciou boli archaické názvy budov a inštitúcii v obci (napr. meštianka, apatiéka). Ak žiaci slovo nepoznali, mali opäť možnosť pracovať so slovníkmi). Touto aktivitou sa žiaci učili nielen pracovať s odbornou literatúrou, ale aj odbúravali strach z nepoznaných a neznámych slov a obohacovali vlastnú slovnú zásobu.
Slová boli dešifrované, nastal čas prejsť od slov k skutkom.

2. Hľadáme múdrosť u ....
Tímy sa vydali po stopách svojich slov. Za niekdajšími financmi, či do budovy abbého smerovali kroky našich žiakov. Slušným a zdvorilým spôsobom zástupca z každého tímu vysvetlil prečo prišli, predstavil projekt MDŠK a s tým súvisiace podujatie na našej škole a vypýtal si ďalšiu indíciu, ktorou bola zalepená obálka. Kľúčom k jej získaniu boli práve dve cudzie slová, ktoré si žiaci vyhľadali v prvej aktivite. Táto aktivita mala žiakov posmeliť ku väčšej komunikatívnosti, ako aj naučiť ich vystupovať na úradoch.

3. Nájdi to jediné správne!
Po návrate do školy žiaci podľa pravidiel odovzdali obálky v riaditeľni. Na ich obsah si museli ešte chvíľu počkať, ale získali ďalšiu indíciou. Ňou bola báseň ukrývajúca miesto v areáli školy. Povedali sme si, pracovali s odbornými slovami, čiastočne aj mŕtvymi slovami, pracovali s hovoreným slovom, ale aby bola zbierka krajšia, chýba tomu slovo umelecké. A veru, potrápili si svoje hlávky (aj nohy). Lebo, ak sa mi už aj podarilo uhádnuť, že ide napr. o skrýšu: „umývadlo“ – ešte nevedeli, ktoré v celej šírej škole to je. Neostávalo nič iné, ako hľadať ? Mnohí prehliadali detaily, nielen v priestore, ale aj v básňach, ktoré im mohli len a len pomôcť a tak sa im táto aktivita predĺžila. Po jej úspešnom vyriešení sa krátko zdieľali so svojim učiteľom o kráse a význame veršovaného slova a mnohých to podnietilo k písaniu vlastných básní.
Indícia nájdená vďaka básničkám ich zaviedla opäť do našej knižnice, pretože ďalšou úlohou bolo nájsť názov knihy, ktorý sa skrýval niekde v slovách druhej básne. Niektorí z tímu hľadali a kombinovali zo slov básne možné názvy knihy niektorého slovenského autora a ďalší hľadali interaktívne v počítačovej učebni na internete. Cieľom bolo ukázať žiakom, že s literatúrou a slovom ako takým sa dá rovnako dobre pracovať na internete ako aj v knižnici.
Po nájdení správnej knihy sa v nej ukrýval lístok s citátom.
Ak žiaci autora citátu nepoznali, mohli si opäť pomôcť internetom, ale tým prichádzali o vzácne body. Začiatočné písmeno priezviska autora napísal každý tím na osobitný papier a opäť zaniesol do riaditeľne.

4. O našej autorke....
Táto aktivita mala dve časti. V tej prvej si tímy vyzdvihli v riaditeľni svoje obálky, ktoré získali na úradoch. Tieto obsahovali údaje o spisovateľke Marte Hlušíkovej, ktorá je populárnou autorkou detských kníh z nášho regiónu. Údaje však neboli úplné a doplniť ich bolo úlohou práve našich žiakov. Mali vyhľadať v školskej knižnici knihy tejto autorky, pričom si každý tím vybral po jednej knihe. Z nej si prečítali pár úryvkov, aby získali o autorke aj knihe prvotné informácie. Ich úlohou bolo vytvoriť plagát o pani Hlušíkovej, ktorý musel byť nápaditý, farebný, a musel obsahovať informácie a obsah knihy.

Všetky aktivity boli bodované, pričom sa hodnotilo nielen splnenie úlohy, ale aj dodržiavanie pravidiel. Žiaci museli komunikovať iba pošepky, všade sa presúvať v tichosti a do jednotlivých miestností vstupovať len po jednom, popr. vo dvojiciach. Učitelia školy sa zhodli, že v škole bolo ticho, akoby boli prázdniny, a že podobné pravidlá musíme implementovať aj do iných akcií školy ? Tímy, ktoré sa umiestnili na prvých troch miestach získali symbolický kľúč od knižnice, kde ich čakalo milé prekvapenie – sladké a krásne torty od mamičiek našich žiakov, ktoré takýmto spôsobom rady spestrili naše podujatie.
Žiaci sa nielen zabavili a získali nové poznatky. Obrovským prínosom boli aj stretnutia s obyvateľmi obce a s úradníkmi.
Možno najvzácnejšou skúsenosťou pre všetkých bolo, že sa dá spolupracovať aj bez kriku a hnevu, že múdrosť sa dá nájsť doslova všade a že každá kniha má svoju hodnotu, lebo je to živé a mocné slovo. Naša maličká knižnica opäť raz dokázala, že sa do nej zmestí všetko – knihy minulé i súčasné, informácie známe aj neznáme, deti malé aj veľké.