Stará ľudová múdrosť hovorí: „Lepšie raz vidieť ako stokrát počuť“. Tieto slová sa potvrdili, keď sme so žiakmi ôsmeho a deviateho ročníka absolvovali exkurziu do Osvienčimu.
Dňa 26.4.2012 sme vyrážali o 3:30 spred budovy školy a potom nás už čakala dlhá cesta na miesto hrôzy, ktoré je symbolom vrážd a utrpenia. Mnohí počas cesty dospávali zameškané, iní sa zase kochali krásnou prírodou. Okolo 10:30 sme už stáli v areáli tábora, nastúpení so slúchadlami na ušiach, zvedaví, čo nás na tomto mieste bude čakať. Ani sme nevedeli a už sme kráčali popod nápis „ Arbeit macht frei“ (práca oslobodzuje).
Naša sprievodkyňa nás najprv previedla po časti Auschwitz, ktorá sa skladá zo 45 murovaných budov - barakov. Nie všetky sú otvorené verejnosti. Zvnútra sú zrekonštruované a v jednotlivých miestnostiach sú vystavené rôzne autentické zábery, či dokonca majetky väznených, ako napríklad kufre, topánky alebo hrebene. Jedna budova je však uchovaná v pôvodnom stave, kde sme prechádzali cez úzke, zatuchnuté chodby a pozerali sa na rôzne cely, kam zatvárili ľudí. Jednou zastávkou bola i plynová komora a spaľovňa tiel či povestná Stena smrti. Táto časť exkurzie trvala približne dve hodiny. Po absolvovaní prvej etapy sme sa autobusom presunuli do asi päť minút vzdialenej časti tábora Birkenau. Vstupná brána je jedným z najznámejších symbolov celého tábora. V Birkenau stojí už len 22 budov, hoci práve tá časť tábora bola rozlohou najväčšia. Po oslobodení to tam však všetko rozobrali a nerekonštruovali. Každou budovou sa naprieč tiahnu tehlové kachle, v ktorých sa však takmer vôbec nekúrilo. Auschwitz bol oproti tomuto miestu hotel... Všetky budovy pôvodne spĺňali funkciu stajní pre kone a tak tam ľudia žili, ak sa to tak dá nazvať, v doslova neľudských podmienkach. Nikto tam dlho nevydržal... Obhliadka Birkenau trvala asi hodinu. Potom sme neskutočne unavení a mierne otrasení nasadli do autobusu a vyrazili domov, kam sme prišli okolo 21:00 hod.
Počas exkurzie sme sa dozvedeli mnoho zaujímavých informácií a získali lepšiu predstavu o neľudských životných podmienkach väzňov. So zatajeným dychom počúvali sugestívne rozprávanie sprievodkyne, ktorá okrem faktov pútavo opisovala osudy väznených ľudí. Táto niekoľko hodinová exkurzia na nás všetkých zapôsobila. Zážitky z koncentračného tábora Osvienčim je veľmi ťažké opísať, treba sa tam jednoducho poprechádzať a zažiť atmosféru tohto miesta, kde sa páchali neľudské zločiny, kde trpeli deti aj starci, kde prišlo o život viac ako 1,5 mil. ľudí. Človek potom možno bude vnímať niektoré veci inak...